Na reč predškoláka je kladený veľký dôraz, pretože školák musí porozumieť výkladu, vedieť zdieľať vlastné myšlienkové pochody, vedieť komunikovať v kolektíve. Prax hovorí, že deti s oneskoreným rečovým vývinom majú problémy s písaním, čítaním, a to v podobe dyslexie, dysortografie a dysgrafie alebo v podobe ich symptomatiky.

Predškolské obdobie je pre vývin reči dieťaťa veľmi dôležité, preto je potrebné s dieťaťom veľa hovoriť, rozširovať jeho slovnú zásobu, spievať, čítať. Reč má ako komplexná schopnosť niekoľko jazykových rovín:

• foneticko-fonologickú /sluchové rozlišovanie hlások materinského jazyka a ich výslovnosť/,
• morfologicko-syntaktickú /týka sa používania jednotlivých slovných druhov, ohýbania slov (časovanie, skloňovanie), tvorenia viet a súvetí /, 
• lexikálno-sémantickú /porozumenie reči v rámci bežného rozhovoru, zároveň aj chápanie inštrukcií, výkladu, pojmov, oznamov, rozprávania/, 
• pragmatickú /použitie reči v praxi, v sociálnom kontexte/. 

Ak rodič zachytí problém u dieťaťa v niektorej rovine, je potrebné vyhľadať logopéda.
 

Prejavy, ktoré môžu poukazovať na poruchu reči: 

• nejaví záujem o komunikáciu, prípadne vyhýba sa komunikácii,
• má ťažkosti s porozumením reči,
• prejavuje sa veľký rozdiel medzi pasívnou a aktívnou slovnou zásobou (dieťa omnoho viac rozumie, ako dokáže vyjadriť),
• dieťa má menšiu či malú slovnú zásobu, 
• používa len jednoduchšie vety, vynecháva niektoré slovné druhy, v reči sa vyskytujú početnejšie, respektíve výraznejšie  neobratnosti v tvarosloví a skladbe, 
• nedokáže sa súvisle a zmysluplne vyjadriť,
• ťažko zrozumiteľná reč, nevyslovuje správne väčšie množstvo hlások, zreteľná je neobratnosť pri artikulácii,
• ťažko si zapamätá krátke texty (básničiek, riekaniek, pesničiek) – nezáujem o čítané rozprávky, rozprávania.
   

Oslabenie reči môže mať u dieťaťa v školskom veku za následok:

• pretrvávanie nesprávnej, nedokonalej alebo neupevnenej výslovnosti, artikulačnej neobratnosti sa nepriaznivo premieta do čítania a písaného prejavu,
• problémy vo fonematickom uvedomovaní nepriaznivo ovplyvňujú čítanie a písanie,
• ťažkosti so zapamätaním si verbálne podávaných informácií, napríklad viet, sledu čísel, činností, výkladu, inštrukcií,
• menšiu slovnú zásobu, zníženú verbálnu pohotovosť a obratnosť; dieťa odpovedá s neistotou, všeobecne potrebuje viac času na sformulovanie odpovede, je pre neho ťažké nájsť správny výraz, výstižne a jasne vyjadriť myšlienku, definovať význam pojmu; popísať tematický obrázok, rozprávať sa na danú či voľnú tému,
• treba ho povzbudzovať, priebežne klásť navádzajúce otázky; namáhavé hľadanie synoným a pod.,
• nedostatky sa môžu prejavovať aj v porozumení reči, v chápaní textu, výkladu, zadania; v chápaní prenesených významov, metafor, básnickej reči,
• znížený jazykový cit; napríklad ťažkosti pri určovaní rodu, s tvorením slov v inom rode, v úlohách na dokončenie vety v gramaticky správnom tvare, pri preformulovaní viet z jedného času do druhého, pri určovaní spoločného základu odvodených slov; nedostatky v slovoslede, problémy s aplikáciou gramatických pravidiel do písomnej podoby,
• pasivita v komunikácii; ťažkosti pri nadväzovaní, udržovaní a rozvíjaní konverzácie a kontaktov všeobecne; problémy s formulovaním otázok, získavaním informácií, vyjadrovaním sa pred ľuďmi (neistota, tréma, vyhýbanie sa komunikácii); pri výraznejšom rečovom hendikepe môže byť nepriaznivo ovplyvnené vytváranie sociálnych vzťahov (napríklad dieťa je druhými podceňované, vyčleňované, stráni sa, prežíva pocity nepochopenia, krivdy, izolácie či menejcennosti, následne potom podlieha plačlivosti, afektívnym záchvatom, môže sa prejavovať agresívne...).

 

Viac informácií nájdete tu: 
https://cpppappb.webnode.sk/l/rec-z-hladiska-skolskej-zrelosti-dietata/

https://eduworld.sk/cd/zanet-kollarova/3302/skolska-zrelost-co-vsetko-by-mal-ovladat-buduci-prvak

Školská zrelosť je komplex vývinových oblastí, ktoré sa v škole spájajú do celku | Lekar.sk